UNDERDOSE - TILT
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nekompromisne a ostro sa do poslucháča púšťajú THE RED DEATH hneď z úvodu svojho druhého albumu, vydaného pod krídlami neúnavných objaviteľov mladých „talentov“. Možno je to len skreslený pohľad Európana, no za posledné roky si všímam uniformovanie americkej metalovej scény. Najmä čo sa mladých kapiel týka, príliš veľa ich začalo dávať dôraz na prevedenie a formu, pričom obsahová stránka žalostne zaostáva. Je jedno, či hovoríme o mladých kapelách napríklad zo stajne Metal Blade, alebo z televíznej show Battle for Ozzfest; ak má byť toto nastupujúca generácia amerického metalu, pýtam sa, čo iné hodlá ponúknuť okrem toho, že kopíruje všetko minulé i súčasné a popri tom iba na všetky strany demonštruje svoju nasratosť?
THE RED DEATH si svoju odlišnosť a originalitu vyčerpávajú počuteľným vplyvom heavy metalu, v ktorom sa cítia zreteľne lepšie, než v death metalových, či metalcore omieľačkách. Bohužiaľ, najmä u gitaristov počuť, že tak celkom nepochopili svoje poslanie. Väčšina ich tém sa príliš spolieha na bezpečnosť hrubého éčka, z ktorého podnikajú iba málo „výletov“ do iných tónin. U talentovanejšieho gitaristu by väčšina motívov THE RED DEATH predstavovala rozcvičku na úvod skúšky, Američania na nich postavili hneď celý materiál; navyše so zvukom, ktorý znie príliš počítačovo - rozumej: nie je zlý, no chýbajú mu „gule“, ktoré inak ako snímaním zvuku mikrofónom z poriadnej bedne nezískate. Inštrumentálne to ako tak zachraňuje bubeník, hoci skôr ako virtuozita tu v skutočnosti vytŕča najmä istota a presnosť. Spevák je podobne ako v drvivej väčšine (nielen) amerických metalcore kapiel iba mladá kópia Tomasa Lindberga z nesmrteľných AT THE GATES. Svoje vzory nám kapela počas albumu ešte zopár krát naservíruje, či už ide o pasáže požičané od METALLICY, alebo dokonca aj PARADISE LOST.
Nemám nič proti jednoduchosti, iba si myslím, že sa za ňu dá menej schovať. THE RED DEATH nie sú zlou kapelou, trpia len na prílišnú predvídateľnosť. Väčšina postupov je pekná, no už tu zopárkrát boli, navyše ich kapela väčšina mieša štýlom „4x zopakovať a poďme ďalej“. Z materiálu nejde absolútne žiadna charizma, maximálne tak hlboká poklona a prílišný rešpekt kapelám, ktoré tvorbu Američanov ovplyvnili.
Z materiálu nejde absolútne žiadna charizma, maximálne tak hlboká poklona a prílišný rešpekt kapelám, ktoré tvorbu Američanov ovplyvnili.
4 / 10
Paul Hamblin
- spev
Joshua Williammee
- gitary
Aaron Conti
- gitary
Dominic Mastronunzio
- basgitara
Graham Mitchell
- bicie
1. Frames Of Reference
2. Consciousness Decay
3. Twilight Of The Idols
4. Silent Machines
5. From The Height Of A Thousand Years
6. Before An Empty Throne
7. The Final Sphere
8. Aftertaste Of The Emaciated
9. Synchronized Worlds
10. Instrumental
External Frames Of Reference (2005)
Aftertaste Of The Emaciated (2004)
Vydáno: 2005
Vydavatel: Metal Blade
Stopáž: 38:34
Produkce: Jocko Randall
Vydareny album, ajked uz na nom poznat svoju dobu a teraz by to slo u ludi asi do kosa. Naj. skladba: Before An Empty Throne
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Jednočlenný projekt Kanaďana Jocelyna Galipeaua už dlouho vzývá raně osmdesátkový heavy metal a v současné vlně zájmu o kovové retro může být jeho nové album zajímavým tipem, pokud ovšem snesete, že umělcův pěvecký výkon dokáže občas mírně zatahat za uši.
Pro mě zásadní objev na slovenské scéně a to nejen v neotřelých nápadech, ale i v přístupu k tvorbě v rámci black a death metalu. Korunováno skvostným zvukem ze studia Pulp. A ano, máme v tu zpoždění v tom objevování. Asi rok.
Má to niekoľko dobrých nápadov, ale celkovo mi tu chýba akákoľvek ambícia. Je to celé uponáhľané, miestami aj dosť blbučké, herci žiadna sláva - skrátka taká spotrebná hororová jednohubka. Za návštevu kina to nestojí. 5/10, možno 6/10.
Naprosto unikátní slovenský projekt tematizující aktuální společenská i politická témata. Hudebně založený na žánrové hravosti kombinující alternativní rock, mathrock, jazzové elementy i postpunk.
Kytarista HIPPOTRAKTOR Sander Rom se svou druhou skupinou prezentuje zvláštní rockovou alternativu s nervózní atmosférou a funky prvky. I tvrdší a melodické polohy se objeví. Možná jen pro omezený okruh posluchačů, neboť to smrdí inspirací Mike Patonem.
Mexická odpověď na AMARANTHE. Je to trochu ostřejší, v základu více do deathu, téměř bez čistého mužského zpěvu a méně chytlavých melodií, ve kterých má zase navrch Mörckova parta. Ale je to dobré.